reklama

Vajendoti – strážcovia poradného ohňa

Kedysi veľmi, veľmi dávno, ešte v časoch Prapočiatku, z vôle Veľkého Ducha nad hladinu nekonečnej a bezodnej morskej šíriny vystúpila posvätná Korytnačka a na svojom mohutnom chrbte vyniesla Veľký ostrov – severnú Ameriku. A na ňom sa podľa prastarých kmeňových legiend v oblasti severne od rieky S. Vavrinca medzi dnešným zálivom Sv. Jakuba a labradorským pobrežím Atlantiku objavili prví predkovia heroického i tragédiami prenasledovaného národa Vajendotov (Wyandotte), Detí Korytnačky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Posvatna korytnacka -symbol kmena
Posvatna korytnacka -symbol kmena (zdroj: archív autora/internet)


Sebavedomýchindiánskych bojovníkov s hrôzostrašnými účesmi, pripomínajúcimi zježenýchrbát rozzúreného divého kanca, podľa jezuitského kňaza otca Lalementaprvýkrát stretol v roku 1535 francúzsky prieskumník Jacques Cartier v seneckom meste Hochelaga na rieke Sv. Vavrincaa pomenoval ich Hurónmi. Užzačiatkom 17 storočia sa oblasť v stále väčšej miere stáva súčasťouzáujmovej sféry Francúzska a vznikajú tu prvé pevnosti so stálymiposádkami.

Kto boliVajendoti?

Vajendotská konfederácia pozostávalaz troch príbuzných kmeňov irokézskej jazykovej skupiny, medzi belochmiznámych ako Huróni, Petuni (čiže Tabakoví Indiáni) a Neutráli. Jednotlivé kmene sa skladaliz dvanástich klanov,s príslušnosťou dedenou po matke. Členovia klanov svoj pôvod odvodzovaliod príbuzenského vzťahu s niektorým zvieraťom – s pruhovanou, veľkou, malou, bahennou a horskou korytnačkou, medveďom,bobrom, hadom, jeleňom, sokolom, dikobrazom a vlkom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na čele klanov stáli štyri najváženejšieženy. Mali výhradnú právomoc vyberať (a, pravdaže, kedykoľvek aj odvolať)klanových náčelníkov. Tí spomedzi seba volili hekwayuwaneh, hlavného náčelníka Vajendotskej konfederácie, ktorýmsa tradične stával príslušník klanu Jeleňov alebo Medveďov. Vodca kmeňovej „poriadkovejpolície“ a kmeňový hlásnik väčšinou pochádzal z klanu Vlkov. Každávoľba bola výsledkom klanových spojeneckých vzťahov.

12 klanov
12 klanov 


Tradičnými zdrojmi potravy starýchVajendotov boli lov lesnej zveri a rybárčenie. Neskôr, keď sa ich územnývplyv zmenšoval, stúpal význampestovania kukurice, fazule, tekvice, slnečníc, hrachu, dýň, melónova tabaku, a lov zostal iba príležitostným zdrojom potravy. Značnúčasť úrody predávali prostredníctvom spriatelených algokínskych Otavov severnežijúcim susedom. Dôležitou súčasťou jedálneho lístka boli aj tmavé semienkadivej vodnej trávy s orieškovou príchuťou, indiánska ryža.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyužívali ťažné zvieratá a všetka prácaspočívala na ľudskej sile. Vajendoti patrili medzi preslávených výrobcovskvelých kanoe z brezovej kôry, ktoré v husto zalesnenom teréne „starého severozápadu“, bohatom na vodnétoky a jazerá, boli najdôležitejším dopravným prostriedkom.

Pôvodne boli Vajendoti animistami. UctievaliMatku Zem, Slnko, Mesiac, vietor a mocného Hromovládcu. Mliečnu dráhupovažovali za cestu, po ktorej putujú duše mŕtvych. Najdôležitejšímináboženskými obradmi boli Tanec zelenej kukurice, Tanec slnka a Vojnový tanec.Počas Veľkej oslavy smrti z dočasných individuálnych hrobov exhumovalitých, čo zomreli v uplynulom roku a ich pozostatky slávnostnepochovávali do veľkého spoločného hrobu. Verili, že tak duše zosnulých podporiav ich ďalšom vývoji. Prostredníkmi medzi materiálnym a duchovnýmsvetom boli šamani. Už počas 17. storočia sa však mnohí Vajendoti stali kresťanmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Naberačka
Naberačka 


Bobrie vojny

Na rozdiel od Irokézov, ktorí bolitradičnými spojencami Holanďanov a po roku 1664 Britov, Vajendoti malidlhodobo dobré vzťahy s Francúzmi, založené na vzájomnom obchode. Potulnífrancúzski obchodníci, voyageri ,prinášali európske látky, ozdoby, vybavenie do domácnosti, nástroje a zbrane.Vymieňali ich hlavne za kožušiny z tsu´tahi´,bobra . Okolo roku 1633 do oblastiWendake, Hurónie, prichádzajú prví jezuiti. O rok neskôr medzi Vajendotmivypukla ničivá epidémia kiahní a v krátkom čase vyhubila polovicu kmeňa.

Južnejšie žijúci Irokézi nadmerným lovomvyčerpávali zdroje kožušín, a tak sa pokúsili rozšíriť svoj vplyv na územieVajendotov. Celý proces urýchlili holandské strelné zbrane a fakt, žev dôsledku plienenia lovísk sa prirodzené zdroje hrozivo zmenšovali.Ničivá vojna tak vlastne vznikla v dôsledku prvého vážnejšieho narušeniaekologickej rovnováhy kvôli ekonomickým záujmom Európanov v severnejAmerike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Išlo o typickú gerilovú vojnua operovali v nich menšie izolované skupiny bojovníkov. Čiastkovéúspechy však situáciu neriešili, preto napokon v marci 1649 Irokézi –prevažne Senekovia a Mohavkovia - podnikli proti Vajendotom dva obrovskékoordinované útoky a definitívne ich porazili. Vajendoti vo viacerýchprípadoch radšej sami podpálili vlastné mestá a osady a rozpŕchli sado severných lesov. Do rúk Irokézov padli aj všetky vysunuté francúzskejezuitské misijné stanice – niektoré násilím, z iných „čierne plášte“radšej odišli sami.

Vajendotskákonfederácia definitívne zanikla. Petunia Neutráli sa najskôr uchýlilik spriateleným Otavom a niektorí dokonca zamierili do irokézskychosád, ktoré sa nepriateľských akcií nezúčastnili. Tých, ktorí zostalis Francúzmi, trápil hlad a ďalšie nástrahy blížiacej sa zimy. Pretov nasledujúcom roku odtiahli ďaleko na východ do okolia Québecu, kde ichpotomkovia – Huróni z Lorette – žijú dodnes. Časť kmeňa odtiahla na juh doúdolia rieky Ohio ktoré sa na viac ako jedno storočie stalo baštou indiánskehoodporu voči belošskej rozpínavosti.


Vojny o kontinent

Britom sa podarilo proti Francúzom poštvaťnáčelníka južných Vajendotov Orontonyhozvaného aj Nicholas, ktorý sa vyzbrojený britskými zbraňami rozhodol zničiťpevnosť Detroit a postupne vyhnať všetkých Francúzov. Francúzi sa o jehovelikášskom pláne síce včas dozvedeli, no už mu nestihli zabrániť vo vypálenírímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie (1747). Severní Vajendotivšak zostali vernými spojencami Francúzov a v boji proti Britom nerazzohrali významnú úlohu – napríklad v porážke generála Braddocka pri FortDusquesne v júli 1755. Po britskom víťazstve nad Francúzmi v roku1760 sa Vajendoti s novým režimom zmierili. Po vypuknutí mohutného Pontiacovho povstania s cieľomvyhnať pre zmenu Britov však boli – údajne pod hrozbou použitia sily –prinútení zúčastniť sa ho a výrazne prispeli k víťazstvu povstalcov nadbritskými jednotkami pri Bloody Ridgev Michigane. Briti však zvíťazili v iných bitkách a keď Pontiaczostal bez francúzskej vojenskej podpory, musel obliehanie Detroitu ukončiť. Postroskotaní povstania Vajendoti 12. augusta 1764 v Presque Isle medziprvými podpísali mierovú zmluvu s plukovníkom Johnom Bradstreetom.Podpisového aktu sa zúčastnilo okolo 200 vajendotských bojovníkov.

B.N.Walker
B.N.Walker 



Po vojne za nezávislosť

Mierovéspolužitie však už zakrátko ukončilo povstanie amerických kolonistov protimaterskej krajine. Obe strany mali eminentný záujem získať Indiánov na svojustranu a vysielali svojich emisárov, sľubujúcich hory – doly. Vajendotskýnáčelník Dunquad, Polovičný Kráľ,počas vojny za nezávislosť príliš horlivo nepodporil ani jednuz bojujúcich strán, i keď sa osobne skôr prikláňal na stranu Britov.Pravdepodobne sa totiž zľakol ambicióznej výpravy Američanov pod velením GeorgaRogersa Clarka do údolia Ohia v roku 1778, ktorá na neho zapôsobila silnýmdojmom, keď na vlastné oči videl americký útok na britské pozície. Nepriateľskéakcie v údolí Ohia pokračovali aj po podpísaní britsko – americkejmierovej zmluvy. Indiáni totiž ani trochu netúžili vzdať sa svojej doterajšejrelatívnej slobody a prepustiť svoju krajinu novým pánom.

Kongres dobre vedel, že ak sa atraktívnaoblasť má uvoľniť pre belošských osadníkov, je nevyhnutné uzavrieť miers Indiánmi. Traja z pätice splnomocnených komisárov sa 21. januára 1785v pevnosti McIntosh stretli s predstaviteľmi Odžibveov (Čipevov),Delevarov, Otavov a Vajendotov, a slávnostne podpísali mierovúzmluvu. Indiáni sa zaviazali oblasti okolo riek Ohio a Cayuga a ďalejna juh navždy opustiť a odovzdať ich pod právomoc USA. Krajinu zaplavilibelošskí osadníci.

Ďalších rokovaní s ústretovýmguvernérom Severozápadného teritóriaArthurom St. Clairom v decembri 1788 (Fort Harmar) sa však vôbecnezúčastnili Šóniovia a Majamovia. Definitívny mier teda uzavretý nebol aodpor Indiánov, podporovaný britskými agentmi, úspešne pokračoval. V lete1790 na hlavu porazili trestnú výpravu v dnešnej Indiane. O rokneskôr ešte väčšou katastrofou skončila dvojtisícová výprava pod vedenímsamotného guvernéra St. Claira v Ohiu, z ktorej sa vrátila sotvatretina mužov. Až starostlivo pripravená, takmer štvortisícová (!) expedíciavedená „Veľkou Búrkou“, generálom Anthony Wayneom, spojené indiánske silyrozdrvila 20. augusta 1794 pri Fallen Timbers. Krvavý kúpeľ prežil jedinýz vajendotských náčelníkov – Tarhe,Žeriav.

Britsko – americkej vojne 1812 predchádzalv severoamerickej indiánskej histórii ojedinelý pokus šóníjskeho náčelníkaTecumseha o vytvorenie širokejmedzikmeňovej aliancie, ktorá sa mala stať bariérou proti ďalšiemu postupuAmeričanov. Výsledky dlhodobých zložitých rokovaní preventívnym úderom nanovovznikajúce hlavné mesto rodiacej sa „indiánskej únie“ Tippecanoe pochoval generál a neskorší prezident USA William Henry Harrison. Bojovýchoperácií pod vedením náčelníka Okrúhlej Hlavy zúčastnilo len niekoľkojednotlivcov, kmeň v podstate zachovával neutralitu. Zdržanlivý postojnáčelníka Žeriava krátko pred jehosmrťou ocenil generál Harrison slovami „náčelníkŽeriav je úctyhodný, inteligentný a čestný muž“. Zmluvazo Spring Wells znamenala amnestiu pre príslušníkom kmeňa, ktorí bojovali nastrane Britov. No už o dva roky neskôr zmluvou z Fort Meigs južníVajendoti odovzdali viac ako 11 000 štvorcových kilometrov pôdy za prísľubročného dôchodku 4 000 dolárov a zaviazali sa žiť v sotvadvadsať kilometrovej rezervácii na hornom toku Sandusky.


Život v rezervácii

Vajendoti preberali stále viac belošských zvykov.V období kontaktov s Francúzmi Vajendoti z kresťanskýchnáboženstiev poznali iba katolícke. Neskôr medzi nimi krátko pôsobiliprotestantskí Moravskí bratia a kvakerizo Spoločnosti priateľov. Keďževplyvom epidémií belošských chorôb a dvestoročných vojen počet Vajendotovklesol z pôvodných vyše 20 000 na sotva 700, kmeň hlavne od druhejpolovice 18. storočia do svojich radov adopciou či sobášom ochotne prijímal ajpríslušníkov iných kmeňov a dokonca aj rás. Vajendoti belošského pôvodu sanavždy zriekali civilizácie a bezvýhradne prijímali kultúru, jazyka obyčaje svojich nových príbuzných. Tu treba hľadať pôvod anglickyznejúcich mien na náhrobkoch vajendotského cintorína. Tradicionalistickíprívrženci starých poriadkov združení okolo náčelníka De-un-quota sa nejaký čas síce snažili vývoj zvrátiť – raz dokoncavtrhli na zhromaždenie vajendotských metodistov a vyobliekanív jelenicových háboch a ozdobení korálkami, zvieracími pazúrmia perami narobili poriadny hluk – no s ubúdajúcim loveckým územíma upadajúcim vzťahom k tradičným hodnotám ich vplyv stále klesal.


Vysídlenci

Jednotlivévajendotské skupiny rad za radom podliehali sústredenému nátlaku vládnychúradníkov a postupne predávali rezervácie v Ohiu aj v Michigane.Napokon na podnet hlavného federálneho vyjednávača Johna Johnsona 17. marca1842 predstavitelia kmeňa podpísali zmluvu, ktorou svoju domovinu vymenili za prísľub asi 500 štvorcovýchkilometrov pôdy za riekou Mississippi, 17 500 dolárov ročných dôchodkov (2doláre na osobu), každoročnú dotáciu v sume 500 dolárov na podporuvzdelávania, úhrady kmeňového dlhu 23 000 a 10 000 dolárov nanáklady súvisiace s presťahovaním vyše 8000 príslušníkov kmeňa. Americkávláda však zmluvné záväzky z veľkej časti nesplnila.

Už v júli 1843 Vajendotovv meste Cincinnati v Ohiu nalodili na dva riečne parníky, smerujúcedo Westportu v štáte Missouri. Po prekročení Mississippi sa utáborili napravom brehu rieky Kansas. Náčelníci napokon od Delevarov kúpili 39 sekcií pôdyna mieste dnešného Kansas City.

Začiatkom 50-tych rokov sa oklamaníVajendoti skúsili chopiť politickej iniciatívy a ako tradiční strážcoviaporadného ohňa do svojho mesta zvolali zhromaždenie zástupcov všetkých kmeňovvysídlených za Mississippi. Zvolenú vládu Indiánskehoteritória na čele s Vajendotom WilliamomWalkerom však americký Kongres neuznal. Navyše bez ohľadu na zmluvnézáväzky voči Indiánom ustanovil teritória Nebraska a Kansas,a otvoril ich na osídlenie belochom. Napriek odporu náčelníka Tauromeeho mnohí Vajendoti využilipríležitosť a stali sa občanmi USA. S rozpustením kmeňa bolo spojenérozparcelovanie dovtedy spoločnej pôdy rezervácie na jednotlivé súkromnépozemky. Novopečení individualisti sa rýchlo stávali obeťami špekulantov,neprehľadného úverového nákupného systému u belošských obchodníkova pre nich dovtedy neznámeho fenoménu - daní. Od úplného vymretia vtedykmeň zachránili len starostlivo opatrované zásoby potravín z minulosti. ViaceríVajendoti sa však v nových podmienkach dokázali šikovne uchytiť. Užv roku 1856 skupina popredných predstaviteľov kmeňa na čele so SilasomArmstrongom zalozila spoločne s obchodníkmi z Westportu v KansasCity prvú prosperujúcu indiánsku obchodnú spoločnosť.

V občianskej vojne Vajendoti ažjednotlivé výnimky zostali neutrálni, no pod vplyvom vojnových udalostí časťkmeňa odišla z Kansasu do kanadskej kmeňovej rezervácie a asi 200 Vajendotovprijalo ponuku Senekov, ktorí im podarovali asi 100 štvorcových kilometrovsvojej pôdy


Moderná história

KeďKongres v roku 1906 protiprávne rozhodol o zlikvidovanía odpredaji posvätného kmeňového cintorína, sestry Eliza, Helen a IdaConleyové, príslušníčky jednej z najstarších vajendotských rodín, podniklipodnikli na záchranu dedičstva predkov nekompromisnú „priamu akciu“ – nacintoríne sa zabarikádovali a ozbrojené otcovou brokovnicou naň odmietlivpustiť úradných vykonávateľov. Eliza, ktorá mala právnické vzdelanie, kauzupohnala na najvyššie miesta a vošla do dejín tým, že ako prvá žena vystúpila pred Najvyšším súdom USA.

cementery
cementery 


V tridsiatychrokoch vyvrcholilo obnovenie tradičnej štruktúry a kmeň prijal oficiálnynázov Wyandotte Tribe of Oklahoma, používaný dodnes. Podľa sčítaniaobyvateľstva v roku 1956 mal kmeň 1 157 členov a k svojmuvajendotskému pôvodu sa prihlásilo ďalších 948 Američanov v USAa Kanade. Aj v moderných časoch Vajendoti ako členovia medzikmeňovejúnie 8 hrajú úlohu Strážcov poradnéhoohňa.  

nacelnik_beaford_bearskin
nacelnik_beaford_bearskin 

Súčasnýhlavný náčelník Leaford Bearskin, prvýkrát zvolený v roku 1981, si svojepostavenie udržiava už 27 rokov. Počas jeho pôsobenia kmeň realizoval množstvorozvojových programov . Vajendoti do svojho vlastníctva získali dovtedy štátnuškolu, vybudovali vlastné obchodné centrum, predškolské zariadeniea zdravotné stredisko. V roku 1993 bola odovzdaný do prevádzkyadministratívny komplex s knižnicou a múzeom.Vajendoti patrili medzitie vyspelé kmene, na ktoré sa vzťahovalo rozhodnutie Kongresu z čiasvlády prezidenta Billa Clintona o programe samosprávy pôvodných Američanov.A ich materská škola bola v rámci siete indiánskych vzdelávacích zariadenívyhodnotená ako najlepšia. Od začiatku 21. storočia v rezervácii pribudlowellness centrum a kasíno Lucky Turtle pre turistov.

Vďakačulým aktivitám Obchodného výboru sa kmeň Vajendotov stáva známym aj zahranicami USA.

Kontakty na kmeňové centrum:

WyandotteNation of Oklahoma
64700 E. Highway 60

Wyandotte,OK 74370

USA

info@wyandotte-nation.org

www.wyandotte-nation.org

Článok v upravenej verzii vyšiel v decembri 2007 v časopise História.

Rasťo Havalda

Rasťo Havalda

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slovenská republika je najväčší gang, operujúci na území Slovenska. Preto som za zrušenie dane z príjmu (aj spontánne :o) Moje zhudobnené folkové texty: http://www.zabudnuti.antiff.sk/ Ak chcete zadarmo moju knihu VLAKOVÁ LÚPEŽ, ktorá je k dispozícii už len ako e-book, stiahnite si ju na http://antiff.sk/VLAKOVA%20LUPEZ.pdfViac o mne na http://preskoc.cz/hy3 (FREEBORN) Zoznam autorových rubrík:  Takto to vidím jaAko ďalej?Pozvánkyseveroamerickí Indiáni - histoCharta Marihuana 2007Súkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu